Recenze - Bránou do sveta súčasnej vážnej hudby sa v nasledujúcich dňoch stáva ôsmy ročník festivalu MusicOlomouc predstavujúci svetové i domáce diela. V priestoroch Kaple Božího Těla Umeleckého centra Univerzity Palackého, otvoril festival olomoucký projekt Lichtzwang vedený Marekom Keprtom, klavíristom, skladateľom, pedagógom a zároveň riaditeľom festivalu.
Lichtzwang
Projekt vytvoril ako voľné komorné zoskupenie s nekonvenčným nástrojovým obsadením. Slovami Keprta sa Lichtzwang orientuje na diela súčasnej vážnej hudby „zvukově zvnitřnělého a neagresivního zaměření.“ Prináša kontrast medzi tradičným a netradičným, či už na poli inštrumentácie alebo interpretácie. Prvý večer sa tak predstavili Keprt (klavír), ďalej Jan Přibil (trubka), Jiří Fajkus (violoncello) a Eva Balcárková (theremin).
In memoriam Takemitsu
Prvá polovica koncertu bola venovaná dielu významného japonského skladateľa Toru Takemitsu k 20. výročiu jeho úmrtia. Úvodná klavírna dvojvetá skladba Litany – In Memory of Michael Vyner (1950–1989) postupne vnárala poslucháčovu myseľ do oného sveta súčasnej, v prípade festivalu prevažne avantgardnej tvorby mäkkším a ľubozvučnejším dojmom raného kompozičného štýlu Takemitsu. K ostrejšiemu výrazu a disonanciám napokon zaviedli publikum diela For Away (1973) a Rain Tree Sketch (1983) taktiež pre klavír. „In memoriam“ skladateľovi bolo zakončené kompozíciou Orion (1984) pre klavír a violoncello s hviezdnou tematikou a jemnými štvrťtónovými vybočeniami.
Dve premiéry olomouckých skladateľov
Ansámbl v plnej zostave klavír, trubka, violoncello a theremin predstavil prvú premiéru, a to Vičarovu kompozíciu 3+1 (2016) značiacu troch mužov a jednu ženu predstavených v obsadení. Tok hudby bol vedený prevažne punktuálne tak, aby nechal vyniknúť témbr jednotlivých nástrojov. Theremin tu akoby vyrovnával jednotlivé kontrasty bodovej či akordickej sadzby svojím špecifickým kvílivým zvukom a glissandovým spomalením času. Zo spektrálnej tvorby Tristana Muraila zazneli prvé tri kusy z cyklu Les Travaux et les jours (2002) pre klavír. Dôraz na rezonanciu vytvárali s pomocou akustických vlastností priestoru kaplnky nepretržitú zvukovú hmotu. Klavírny kus Crystalline II (1995–1996) od Karen Tanaky aj vďaka skvelej interpretácii dosiahlo pomocou repetitívnych motívov v extrémnych výškach klavíra zhmotniť oný kryštalický charakter či ostrý, chladný a sklovitý témbr. Koncert ukončila premiéra Keprtovej kompozície úMžik sypkých výšek zVnitřni (2016) pre klavír, trubku, violoncello a theremin. Akcentáciu farby dosiahlo netradičné využitie jednotlivých nástrojov. Fragmentarizované plochy klavíra vyznievali nad zväčša neurčitými šumami a zvukmi trubky, violoncella a útlym hlasom thereminu vytvárajúc tak špecifické „tónové mlhoviny“. Z hudobného toku sa občas vynáral i šepot hlasov využívajúc celkový priestor kaplnky.
Namieste je tak vyzdvihnúť i vynikajúci interpretačný výkon umelcov v tak náročných dielach, Keprtove zhmotňovanie a cítenie zvuku, špecifická práca s nástrojom a produkcia netradičných zvukov Fajkusa a Přibila a vydarené nasadenie jednotlivých tónov Balcárkovej. Napokon pozývame všetkých nadšencov súčasnej vážnej hudby na nasledujúce koncerty festivalu. Latka bola nasadená vysoko.
Alexandra Švehlová, katedra muzikologie FF UP