Minulost, která promlouvá do současnosti, i tak lze charakterizovat projekt slovenského vizuálního umělce Jara Vargy s názvem Návrat do Nového světa. Na okna Zbrojnice, kde sídlí Knihovna UP, překreslil historické kresby a grafiky jezuitů ze zámořských cest a zasadil je tak do zcela nových, autentických kulis univerzity i města. K vidění budou jeho práce i během sobotního Absolventského dne UP.
Rozhovor s umělcem byl připraven do speciálního čísla magazínu Žurnál UP ke 450. výročí založení olomouckého vysokého učení. Projekt Jara Vargy vznikl v rámci Trienále SEFO 2021 UNIVERSUM, které připravilo Muzeum umění Olomouc – Středoevropské fórum.
Jak se zrodil ten nápad?
Na začiatku bolo pozvanie od kurátorky Barbory Kundračíkovej z Muzea umění, aby som sa zúčastnil Trienále SEFO 2021 a pre Olomouc vytvoril miestošpecifické dielo. Finálnemu nápadu predchádzala náročná, ale vzrušujúca cesta. Postupne som prenikal do dutín súčasneho a minulého Olomouca. Pracoval som na viacerých myšlienkových frontách. V celom procese zohrala významnú úlohu trpezlivosť kurátorky, ktorá ma aj napriek zdĺhavosti projektu nechala skúmať a netlačila do rýchlych rozhodnutí pod tlakom deadlinov.
Proč zrovna spojení jezuité, Olomouc, univerzita?
Keďže neprítomné (stratené, zmiznuté, nejestvujúce) knižnice sú v mojich dielach často prítomné, nebola to náhoda, že som zaostril na Zbrojnicu – Knihovnu Univerzity Palackého. Tu sa fronty preťali a splynuli v jedno homogénne gesto – cyklus maloformátových kresieb fixou na oknách knižnice. Kresby sa skladajú z dvoch plánov. Ten prvý je pôvodný výjav z historickej grafiky, väčšinou od českých barokových majstrov (napr. Karel Škréta, Jan Jiří Heinsch a ďalší), ktorí vizuálne interpretovali život jezuitov na misiách v zámorí. V druhom pláne nahrádzam originálne pozadia z historických grafík pozadiami, ktoré sa prekrývajú s výhľadmi z okien. Dobový výjav teda iluzívne aktualizujem, resp. zasadzujem do súčasného prostredia v dnešnej univerzitnej Olomouci. V duchu jezuitského hesla Unus non Suficit Orbis (Jeden svet nestačí) sa v jednej kresbe heterotopicky snúbia dva odlišné časy a priestory.
Odkud jste čerpal inspiraci?
In situ. Hodinami strávenými v knižnici poctivým umeleckým výskumom o jezuitskej histórii v meste. Jezuiti s ambíciou skolonizovať svet nie mečom, ale slovom, sa vydali na misie všetkými svetovými stranami. Vynikali vo vedách a umení, napríklad v kartografii a astronómii. Významný olomoucký rodák Valentin Stansel (1621–1705) vytvoril prvú kreslenú mapu Mesiaca v Čechách. Rozvinul techniku merania výšky hôr na Mesiaci podľa výšky ich tieňov. Počas misie v Brazílii napísal astronomické dielo, v ktorom sa zaoberal cestovaním do vesmíru… Snažím sa ísť aj po takýchto stopách českých jezuitov a cez dopisy a rytiny prostredníctvom výtvarného umenia znovuobjaviť ich cestovanie. Najautentickejšie príbehy sa dozvedám práve z listov, ktoré posielali domov. Objasňujú ich dobové chápanie sveta, ktoré zo súčasného postkoloniálneho pohľadu hodnotíme viac kriticky ako romanticky.
Jak jste spokojen s tím, jak se vám podařilo propojit minulost a současnost?
Môj čas strávený v knižnici čítaním a kreslením chápem ako performatívne dielo, ktoré sa snaží vypĺňať vzdialenosť medzi minulým a súčasným. Tá vzdialenosť sa napína alebo skracuje každým pohľadom diváka či diváčky von z okna skrze moju kresbu. Keď sa v jeho – jej oku prekryje popredie s pozadím, resp. kresba s realitou, nastáva chvíľkové poetické splynutie tých dvoch časov a priestorov.