S bolesťou v srdci som prijal správu o skone priateľa, profesora Vilíma Šimánka. Naše cesty sa stretli počas práce pre chemickú komunitu – práce v národných chemických spoločnostiach. Na mnohých stretnutiach, rokovaniach som veľmi pozorne vnímal jeho exaktne vedecky presné vyjadrovanie, ktoré bolo najlepším podkladom pre spoločné rozhodnutia. Nebolo treba zbytočných rečí, prebrali sme vždy situáciu a našli z nej východisko pre obe strany vždy akceptovateľné a najvýhodnejšie. Bolo to dokladom vzájomnej korektnosti a ústretovosti a preto som sa na také stretnutia vždy tešil. Niet sa čomu čudovať, keď ho Slovenská chemická spoločnosť ocenila v roku 1999 Zlatou medailou Slovenskej chemickej spoločnosti a v roku 2008 najvyšším ocenením – Čestným členstvom.
Samozrejme nasledovala vždy aj neformálna, neoficiálna časť – ja si spomínam, že na 60. jubilejnom zjazde Asociácií českých a slovenských chemických spoločností v Olomouci (1.–4. 9. 2008) ma upozornil ochutnať miestne Chardonnay a bolo to doteraz najlepšie Chardonnay, ktoré som doteraz ochutnal: určite aj kvôli vyberanej spoločnosti. Neoceniteľné boli naše diskusie o prírodných látkach – jeho ako odborníka, mňa ako amatérskeho botanika a citrusára. Neskôr ma prekvapil výsledkami štúdia ostropestreca mariánskeho, ktorý som zhodou okolností v tom čase potreboval ... a aj z tohto aspektu sme si asi našli cestu bližšie k sebe.
V kancelárii mi nad stolom visí obraz olomouckého javiskového výtvarníka Oldřicha Šimáčka: od dnes mi nebude pripomínať len pobyty v Olomouci, ale aj človeka, ktorý mi ho venoval v uvedenom roku v duchu motta: „Nezomrel ten, na ktorého si niekto spomenie“ – mne tento obraz bude Vilíma navždy pripomínať.
Česť jeho pamiatke!
Viktor Milata
čestný predseda Slovenskej chemickej spoločnosti, predseda Rady slovenských vedeckých spoločností pri SAV, riaditeľ Ústavu organickej chémie, katalýzy a petrochémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave